Fallen from light, part 2 //1

28. prosince 2012 v 22:57 | Crystalline.
Po dlhom čase som cítila, že niekam patrím. Bol by nezmysel tvrdiť opak, teraz som bola zdrojom nádeje, predsa aj svetlo na konci tunela vám niečo napovedá. Premena prebiehala akoby ma hladkal vánok, bezbolestne. Ako šteklenie, ktoré nemôžete ovládať. Obzerala som okolo seba, moje oči chceli čerpať detaily, ktoré boli predtým pod tmou. Je zaujímavé čo stačí aby sa vám vyjasnilo v hlave. Aby ste našli zabudnuté odpovede. Nehmotný pokoj vo svojom vlastnom vnútri.

Odkedy som sa prebrala, stihlo ubehnúť pár dní. Alice bude mať starosti. Nevedela som koľko dní to bolo. Nemala som potrebu ich počítať. Nemala som potrebu jej povedať čo sa mi stalo. Niekto by si myslel, že premena bez bolesti nemá následky. Všetko nejako pokračuje, všetko má následky. Nemala som chuť malovať nové plátno. Nechcelo sa mi absolútne nič, len sa zdokonaliť vo svojom vlastnom živle, ak môžem považovať svetlo za živel a seba za svetlo. No ale čo iné by som mohla byť. Myseľ som skazenú nemala, nie ako Seth. Nech už sa tomu úbožiakovi stalo čokoľvek, jeho živel je sila. Ale skôr by som povedala že pomsta.
To čo v sebe držíte z vás jednoucho robí to čo ste. Niekto moc milý by mohol byť stelesnená milosť. Ae ako si vysvetliť to svetlo, to zatiaľ neviem. Je to jediné čo chcem dosiahnuť. Neuveriteľné, ako zrazu dokážem myslieť len na seba. Len ja a moja podstata, objavenie spojitosti a nie a nie sa od toho odpútať.
Úplne som vypustila svoje okolie, alebo aj svoje potreby. Teraz mám len túžby. Teda zatiaľ iba jedinú, ktorá by mi za ľudského obdobia nedala spávať. Na moje prekvapenie, teraz nepotrebujem spánok.
Rick a Joe mi teraz veľmi pomáhajú, ale ja ani neriešim kde sú, či ma hladajú. Nejako mi vychladli city? Alice, Joe, Rick, členovia galérie a dokonca aj k svojim malým dielam som mala citový vzťah.
Akoby nebol čas sa s tým zaoberať, aj keď mi teraz čas plynie pomalšie. Mám na to celú večnosť. Niečo v mojom vnútri mi napovedalo, že by som sa mala pozrieť po Rickovi. To bola asi ešte stále moja neodstrániteľná stará časť, ktorá bola do Ricka hrozne zamilovaná. Svetlo a oheň akosi patria k sebe. Možno preto mám občas výčitky..
Že by mi docvakla skladačka? Posledné kúsky puzzlí odpochodovali na svoje miesto určenia? Paráda. Netrvalo mi to dlho rozlúsknuť. Len pár hodín. Svetlo svieti, nemá svedomie. Ja. Ja nemám svedomie. Preto sa starám len o seba a netrápi ma to, až na jediný kúsoček môjho starého ja, ktorý tam jednoducho ostal. To je vlastne moje svedomie, pretže premena ma zmenila viac ako sa zdá na prvý pohľad. Konečne som mala prázdnu hlavu. Chcelo sa mi lietať, ale to nie je v mojich silách ako mi to Rick vysvetlil. To môže len ten premenený, ktorý stelesňuje hurikán alebo vietor.
Tých pár dní bývame na vzdialenom ostrove. Veľmi vzdialenom od Londýna. Ani Londýn mi vlastne nechýba. Ani byt, výťah či lavičky na zelenom kúsku ulice pod domom. Celkom mi stačí preslnená obývačka s výhľadom na pláž, kde som našla Ricka pohodlne vysedávať vo vankúšovom kresle.
,, Vstávať, snáď len nespíš?" vykukla som spoza sklenených dverí, cez ktoré ma aj tak nevidel. Možno rozmýšlal či som len nahla hlavu nabok a som vnútri, alebo som ako som vonku a vykúkam spoza zárubne. Ťažko si ma teraz všimnúť. Mohla by som strašiť ľudí keby to pre mňa bolo zábavné. K tomuto som dospela asi za pol sekundy.. neuveriteľne rýchlo si skladám myšlienky, to je ešte celkom nezvyk.
Posnažila som sa odhaliť v tele kúsok farby. Ako prvé sa mi podarilo nechať dýchať farbou šaty. Jasná biela sa nechala unášať poza dverami a Rick asi rozlúskol tento malý hlavolam. ,, Poď dnu svetielko."
Svetielko, to je moja prezývka posledných pár dní, nepočítam to. Nejak ma to nerozčuluje, vlastne kedy ma niekto chcel rozčúliť tak ho môžem jedine osvietiť. Keď sa mi nahrnula červeň do líc sedela som už oproti Rickovi na druhom vankúšovom kresle.
,, Prišla som na to, prečo myslím len na seba. Nemám svedomie. Výčitky mi robí len ten zabudnutý kúsok, ktorý k tebe prechováva veľkú náklonnosť." otvorila som a uzavrela som tému. Hovorilo sa mi veľmi otvorene, to bol pre mňa vždy problém, ale už nikdy nebude. ,, To je úchvatné zistenie, nestáva sa často že sa nájde u niekoho zabudnutý kúsok. ja taký nemám, ale Joe je môj brat, podržali sme sa, aby sme nestratili kúsok ľudskosti. To by si nás teraz nepoznala a spala by si doma v pyžame s rozhádzanými vlasmi podl paplónom." uzavrel Rick svoj názor. ,, Dá si niekto grilovanú rybku?" odľahčoval Joe už odo dverí v ruke na špagáte s dvoma rybkami stredného vzrastu. Ešte sa mykali. ,, Ďakujem, nie som hladná." pousmiala som sa. Ako novopremenená som mala minimálne zvyky jesť. Všetko z môjho minuléhp ja šlo bokom. Takmer všetko, pomyslela som si a pozrela som smerom k Rickovi. Občas sa tak zaoberám sebou, že zabudnem že tí dvaja majú prepojenú myseľ, a sú naladení na frekvenciu mojich myšlienok úplne bežne a počujú to obaja. Raz dostanem nutkanie učiť sa čítať myseľ druhých, teraz sa učím dosť rýchlo, nebude to problém.
Vyšla som na pláž. Prešľapovala som z jednej nohy na druhú, a celkom som sa hrala s myšlienkou, že teraz sa neviem unaviť. Uvažovala som o svojich nových výhodách. Uvažovala som o tom, že by som sa naučila ako si zmeniť tvár, telo, farbu vlasov. Alebo make-up. To by mi bohato nahradilo doposiaľ skúsenosť s maľovaním na plátno. To už ma neláka.
Zmenila som smer svojej chôdze a otočila som sa k jemne došpliechajúcim vlnám. Teraz mi neunikol ani detail. Stmievalo sa. Zapadajúca horúca guľa vrhalana vodu kopu farebných trblietok, vyzeralo to ako more kryštáľov a diamantov, ktoré sa nechávali unášať kráľovsky modrým až červeným prúdom blaha. Spravila som pár malých krokov do vody a nechala som sa zmiznúť. Skvelý pocit. Keď slnko zapadlo a pominul červeý prúd, ostal len mesiac ktorý si vo vode robil odraz hviezd. Bolo mi málinko ľúto, že som sa chystala narušiť takú krásu.
Zhlboka som sa nadýchla, vydýchla a zase nadýchla. Udržala som exotický vzduch v pľúcach, hodila som sa pod hladinu novým švihom sily. Povedala by som, že rýchlosťou svetla som začala žiariť pod hladinov, a robila som si vlastné teritórium žiary diamantov. Krúžila som pod hladinou, robila som otočky od výmyslu sveta a využívala som svoj talent a svetlo skryté vo mne. Odrazu som vyletela nad hladinu, mohlo to vyzerať ako keď skáče delfín, ale nie tak ladne. Svetlo, nesvetlo, moje pohyby sú stále katastrofa. Ale hladine to vôbec neprekážalo. Práve naopak, akoby sa radovala keď som sa vyšvihla do ľadového vzduchu a osvietila so ju svojou podstatou.
Po pár minútach začala voda naberať inú teplotu. Blížil sa studený a teplý prúd. Inštinktívne by som plávala radšej v tom teplom, studený by mi tiež nevadil, ale keby sa stretli mohlo by ma odplaviť. Konšpiráciám v mojom vnútri som nevenovala pozornosť, naďalej som sa venovala ligotu hladiny a povedala som si, že sa pozriem na dno.
Vírilo to tam farbami, mala som pocit že ryby zastavili, že prestali plávať a divili sa tomu krásnemu svetlu. Bola som krásna, svetlo je vždy krásne, ak vás príliš neoslepí. A ja som ešte takú vlnu svetla spraviť nevedela. Skúmala som zblízka koraly, kamienky a mušle. Zrazu som osvetľovala aj Ricka a Joea. Zamierila som k hladine a oni ma s úsmevom nasledovali.
Pri vynáraní som si nechala nabehnúť farbu do celého tela. Obrys kvapôčiek vody na mojom chrbte zmizol, nebolo ho vidieť keď som ukázala farbu.
,, Už ti to ide lepšie" poznamenal Rick s hlasným vynorením.
,, Čo tu robíte?" to bola moja tvorivá chvíľka. Pomyslela som si podráždene. Svetlo v mojom vnútri akoby sa chcelo dostať zo mňa a odísť. Nedovolím ti odísť.
,, Komu nedovolíš odísť?" spýtal sa nechápavo Joe. Netušila som, kedy sa stihol vynoriť. Vôbec ho nebolo počuť.
,, Svetlu. Keď ma nejako vytočíte, mám pocit že chce zo mňa vyletieť" načala som súkromnú tému aj keď už poznali každé jedno slovo ktoré sa chystám povedať ,, Nechcem aby ma opustilo."
,, To nie je dobré." podotkol Joe.
,, Mala by si popracovať na svojej sebakontrole. Skús sa ovládať. Pomôže ti to." núkal mi možnosti Rick.
Myslím, že sa vrátime domov.
Mohla by som tam plávať kým by nevyšlo slnko. Ale už som akosi stratila chuť, keď som nebola sama. Predvádzať sa nepotrebujem, ani nechcem. Prvý krát som donútila svetlo čo najviac zhasnúť pod ťažobou vlastných nešpecifických výčitiek, ktoré mám a ani neviem z čoho. V malom kútiku svojho nového ja som našla svoj starý kúsok, ktorý horel nádejou, že sa dostávam zase sama k sebe.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lee Lee | Web | 29. prosince 2012 v 12:08 | Reagovat

vžydcky někam patříš... veř i když ti to tak  nepřipadá ... =))

2 Crystalline. Crystalline. | Web | 29. prosince 2012 v 20:43 | Reagovat

[1]: to je fikcia, nereálny príbeh nie denníček.. originálne prečítať si len prvú vetu

3 Rebele Girl Rebele Girl | Web | 30. prosince 2012 v 15:14 | Reagovat

Musím písať postupne,aby som na nič nezabudla-ten prvý odsek je napísaný strašne krásne poeticky-zámer alebo múza?
a ďalej už výhrady nemám..teda až na jednu-to ako proste rozmýšľala sama nad sebou, a zrazu je doma a rozpráva sa s Rickom, a o pár chvíľ nato je zas vonku so svojimi myšlienkami...pôsobý mi ta trohcu...chaoticky??nezáživne???bez nápadu??? Proste záblesk .. a nič...možno by som tam dala tých rozhovor viac,alebo by som túto časť úplne vynechala,a nechala len posledný rozhovor,kde sa mi strašne páčil opis toho,ako bola vo vode...prosím neber to ako buzeráciu ale ako radu :D

4 Rebele Girl Rebele Girl | Web | 30. prosince 2012 v 15:15 | Reagovat

bože!zase eseje..prepáč! :D
a Lee..áno..fakt veľmi efektívne prečítať prvú vetu :P:P

5 Crystalline. Crystalline. | Web | 30. prosince 2012 v 19:33 | Reagovat

[3]: :D ono som si domyslela že sa prechádzala smerom domov..:D a potom bola doma... :D mám ešte čo vychytávať :D :)

6 ╰ ℓα ρℯтιтℯ ℬσɴɪᴛkα ╮ ╰ ℓα ρℯтιтℯ ℬσɴɪᴛkα ╮ | Web | 30. prosince 2012 v 20:48 | Reagovat

No áno, je ich dosť, len kebyže tu na SR boli aj nejaké, týmto podobné :D No dom "fičím" na tých od Balei, keďže ona má dosť dobrú kozmetiku :) Teda aspoň tu v KE nič podobné, ako na fotkách nemajú ale tak BA je žiaľ BA,no :D

Jj, strašne krásna je ! :3
- - - - - - - - - - - - - - -
Poviekdy síce nečítam, ale veľmi sa mi páči ten banner alebo čo k nej ! *w* Taký pekný, jemný a romantický :D

7 Rebele Girl Rebele Girl | Web | 1. ledna 2013 v 18:37 | Reagovat

[5]: no ale aj tak je to krásne napísané.. a prosím odpovieš mi ešte na to či to bol zámer alebo ťa proste kopla múza??ďakujem :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama