Fallen from light //8

16. října 2012 v 11:20 | Lynn.

Bola nedeľa ráno a ja som rozlepila oči a stále sa mi chcelo spať. No chcelo aj nechcelo. Zaspala som oblečená a teraz som bola absolútne dolámaná. Nie moc dobrý nápad na nedeľné vstávanie. Vyšuchtala som sa z postele do kúpelne a prepláchla som si oči. Od toho svetla a nezvyku ešte stále nechceli držať otvorené. Z kuchyne sa ozývalo buchotanie lyžičky o sklenenú misku. Takže Alice už je zrejme hore. ,, Ahoj spachtoš, v chladničke máš svoju porciu." prehodila s úsmevom a ďalej šrotovala svoje ovocie s jogurtom a cereáliami. Pritom všetkom mala rozčítanú nejakú knihu.

,, Vďaka Al " poďakovala som kým som žmúrila do chladničky ,, Aj tebe sa tak zle spalo? Ja som absolútne dolámaná. Chcelo by to masáž." vzala som si jedinú misku z chladničky v ktorej bolo ovocie s cereáliami a sadla som si oproti Alice.
,, Mne sa spalo úplne pokojne, len asi po polhodine čo si ma odniesla som sa otočila a zacítila som rifle. Tak som sa ako tak prezliekla a potom už mi bolo fajn." počas rozprávania držala prst na poslednom prečítanom slove a hrala sa s jahodou ukrytou v jogurte. Poslušne som zjedla svoju porciu, bolo to naozaj vynikajúce, Alice má vždy nejaký dobrý nápad. Uvarila som si kávu a zavrela som sa s ňou vo svojej izbe.
Kým stála a chladla na stolíku s farbami, prezliekla som sa. Nie je nič lepšie ako moje umelecké tepláky. Áno, tepláky v ktorých maľujem a ktoré sú kruto pohodlné a vyťahané. Po takej dolámanej noci je to naozaj asi luxus.
Odpila som si z kávy a začala som miešať farby. Dokončovanie starých nedokončených obrazov milujem. Dostane to taký nový nádych života. Čím pestrejšia farba, tým živšie. Po nemalej chvíli sa mi dokončovaný obraz začal podobať na jedno velké plátno, ktoré stálo vedľa mojej postele. Znervóznela som.
Zrazu som dostala silnú túžby si niečo overiť. Nechala som plátno plátnom, kávu kávou a bežala som do šatníka vybrať si niečo lepšie na seba. To asi nie je možné. Pár glgov kávy a mne dojdú dávno objavené fakty. Rozmýšlala som, či mi len poriadne nešibe, či to nepreháňam, ale došla som k tomu že nie. Možno tej skutočnosti uberám toľko vecí, aby som to dokázala lepšie pochopiť. Asi mi toho ešte veľa uniká, ale ja to zistím.
Overiť si to nemôžem nijak inak, len maľovaním. Ale už nemám voľné plátno. Pri východe z Rowland Hills som odignorovala taxík a dlhšiu cestu do Potrieb umelcov som si ešte predĺžila. Potrebovala som kráčať a chytať dych, pretože to čo mi dochádzalo zjavne nebolo normálne. Ako by aj mohlo však? Popri pridávaní mojej obmedzenej rýchlosti mi v mysli vyskakovali len mená. Rick a Joe, Joe a Rick. A ešte Alice. A potom Alice a Joe, Alice a Rick. Ja a Alice, Alice a ja...
Snáď som nič nevynechala, nič čo by mi mohlo preniknúť. Ak sú Joe a Rick takí rozdielni ale podobní.. Náhle ma koplo osvietenie a pridala som do kroku a skúsila som si skrátiť tú okľuku. Ak sme rozdielne aj my dve, ja s Alice, to znamená len jediné. Cíti to naopak! alebo ja to cítim naopak? Cítime to jednoducho rozdielne, takže aj my sme, vymenené?
Netušila som k čomu som dospela, a tak som len začala spomaľovať skoro beh a nie chôdzu. Kým som zbadala ostrejšie ošúchanú tabuľku s nápisom "Potreby umelcov" už som len pomaly kráčala. Ale môj dych a srdce nechceli spomaliť. Ošumelé dvere sa otvorili s cinknutím starodávneho zvončeka. Ten zvuk ma najprv upokojil, no potom ma znervóznila vlna divného ticha a šušťanie kdesi od zadného regálu.
Malý obchod s potrebami patrí Sethovi Conmanovi, ktorý so mnou raz navštevoval kurz pre začiatočníkov. Netuším ako sa mu odtvedy darilo alebo ako pokračoval. Ale kým sme boli v kontakte tak mal talent. Postúpila som o pár krokov bližšie k tomu záhadnému šušťaniu a moje srdce naberalo na rýchlosti. Muselo ho byť počuť v celom obchode. Zrazu šuchotanie prestalo a ozývali sa kroky smerom ku mne. ,, Je tu niekto?" vypadlo zo mňa rozstraseným hlasom a zrazu som inštinktívne kráčala pomaly a potichu dozadu. Bolo veľmi divné, že v obchode nikoho nebolo. Ja sama som tu už pár mesiacov nebola.
,, Ahoj Navie " pozdravil ma Seth priduseným tónom. Vyzeral strašne. Akoby bol chorý a dobitý. Jeho vždy snedá pokožka bola až chorobne bledá, pod očami sa mu zlievali fialové modriny a žilky. Oči mal začervenané a pery rovnakého odtieňu ako pokožku. Jeho chlapčenské črty sa zostrili, akoby strašne rýchlo, pretože stále vypadal že je krehký. A jeho vždy husté žiarivé slnečné vlasy mali popolavý nádych.
,, Oh, ahoj Seth. Už som sa bála že tu nikto nie je. Čo sa ti preboha stalo?" zase som vykoktala len tak tak, aby sa mi netriasol hlas. Ale on vycítil že sa bojím. Oproti nemu som teraz musela vypadať lákavo, aj keď som len pred pár hodinami vstala a nemala som čas na make-up. Pripomínal mi nejakú obludu, a možno to bolo len zatiahnutými závesmi v obchode. Naozaj tu bolo príšerne málo svetla a neskutočná tma. Akoby ju on sám vytváral. ,, Ale to nič. Nič sa mi nestalo. Len som prepracovaný a niečo na mňa lezie." pokúsil sa o úsmev, ale nebol to taký úsmv na aký som bola zvyknutá - vôbec neodhalil zuby ,, S čím ti pomôžem dnes?" spýtal sa zdvorilo a možno som v ňom zazrela ešte niečo z jeho minulého ja, ale teraz to určite nebol on a nebol prepracovaný so začínajúcou angínou.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lee Lee | Web | 16. října 2012 v 17:20 | Reagovat

och ják krásně napsáno.

2 Dominika Brunett Dominika Brunett | Web | 16. října 2012 v 22:17 | Reagovat

velmi zaujímavé som zvedavá čo s ním teda nakoniec bude. velmi pekne píšeš. volačo z teba bude :D

3 LuCa.. | affs :-* LuCa.. | affs :-* | Web | 17. října 2012 v 19:25 | Reagovat

no tak to je zajímavý :)) jsem zvědavá co z toho vznikne :)

4 Sinead Sinead | E-mail | Web | 19. října 2012 v 16:33 | Reagovat

fíha, no som zvedavá čo je Sethovi, fakt sa to stále viac zamotáva, ako že sú vymenení? :D no hádam v ďalšej časti to môj spomalený mozog pochopí. :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama