Fallen from light //7

3. října 2012 v 22:55 | Lynn.

Rick určite pochopil, čo som mu chcela povedať. Keď som pomyslela na ten fakt, že pravdepodobne si obaja vedia veľmi dobre pospájať moje myšlienky, tak ma zase striaslo. Tým pádom, by už vedeli že už viem o ich tajomstve. Len otázka znie, či načať tú tému. Predsa len, je tu ešte možnosť, že by na mňa nechápavo pozerali. Spoza skleneného vchodu som naposledy obom zakývala, a sledovala som, ako sa hnedé oči šibalsky zaleskli.

Ako som vystupovala z výťahu, vo dverách na mňa čakala Alice. Ako inak, dalo sa to predvídať. Nahodila som na ňu vražedný výraz, ale oči sa mi smiali nad tým v akom je stave. Ako by som to stručne a jasne povedala? Rozkokošená Alice? No jednoducho tam stála celá vysmiata a zrazu vyhŕkla ,, Nav! Musíme hodiť vážnu reč!". Ani nepočkala kým sa zavrú dvere prázdneho výťahu a už letela do bytu. Ty máš ale energiu, pomyslela som si.
,, To si naozaj stretla takých krásavcov v tej galérii?" spýtala sa ma naprosto vážne, aj keď z nej ešte stále sršala dobrá nálada. ,, No, na privítaní nováčikov." priznala som automaticky. ,, Zaujímavé, k nám na spisovateľskej teórii a štylistike nikto taký nechodí. Mala by som zmeniť zameranie." krátko sa usmiala a potom pokračovala v siahodlhom monológu, zatiaľ čo ja som súhlasne pritakávala až kým neprišla otázka typu ktorý sa mi páči alebo o ktorého mám záujem.
Na pár sekúnd som ostala ako zamrznutá sedieť rovno oproti Alice, ktorá sa našťastie asi zamýšlala, že o ktorého má záujem ona. Začala som sa teda aj ja zamýšlať, ale nad faktami.
Ak si odmyslím ten chlad a teplo, mohla by som dojsť k nejakej racionálne poňatej verzii. Ricka poznám o pár minút dlhšie, počaroval mi ako prvý, a ešte nikdy som pri ňom nezažila nič negatívne. Aj keď také momenty môžu nastať.
Joe, ach, Joe. On bol zase vždy milý, a tiež zdvorilý tým svojím zahanbeným plachým spôsobom. Niekedy až priveľmi milý, aby som to zniesla normálne. Obaja majú svoje svetlé stránky, ktorými sa netaja. No stále mám z nich trošku temný pocit, možno to bude mojou neskúsenosťou, ale určite to nebude ich tmavými vlasmi.
Zamýšlala som sa asi príliš dlho, pretože Alice na mňa vyvalovala oči a vyzerala, že ak poviem toisté meno čo ona, tak sa v obývačke strhne dievčenská bitka. ,, Povieme to jedno meno naraz, dobre?" navrhla som jej, aby sa ukludnila. Ale skôr ju znervóznilo, že povieme to isté meno, ale ja už som v tom mala jasno. ,, Rick!" vypadlo zo mňa v tom istom momente, kedy z Al vypadlo "Joe!".
Zasmiali sme sa na sebe. Bolo to asi naozaj hlúpe, ale bolo to asi prvýkrát, kedy sme si vyberali z dvojice, ku ktorej sme sa dostali cezomňa. Inak tie moje predošlé vzťahy, neboli nič moc. Držanie sa za ruky a mlčanie s Alicinými kamarátmi, ktorí boli síce pekní, ale nanič keď nevedeli rozprávať. A ten môj posledný pokus stál za veľké, nebudem sa vyjadrovať čo. Ešte stále v hrudi cítim tie ťažké zásahy, ktoré spôsobil pár slovami. Nech skape do rána, chumaj jeden.
S Alice sme sa rozprávali dlho do noci o našich nových objavoch. No pre ňu nových, ale zďaleka nie tak nových ako pre mňa. Začali sme plánovať rande vo dvojiciach, keď tu zo mňa vypadla otázka ,, Alice, čo cítiš keď sa ťa dotkne Joe?".
Alice sa trošku zamyslela a napokon povedala ,, Také neopísateľne intenzívne teplo. Akoby mal horúčku. Alebo len ja som bola príliš studená." zachichotala sa na sebe ako malý anjel. To je zvláštne, naozaj zvláštne. Je možné, že to má naopak?
,, A čo Rick?" spýtala som sa plná očakávaní. ,, No, k tomu som sa práve chcela dostať. pripadá mi byť akýsi podchladený. Tá čokoláda mu rozhodne neuškodila." skonštatovala a objala vankúš ležiac na sedačke. Ja som si urobila pohodlie v kresle, a rozmýšlala som nad novým zmyslom okolností. Nad novým poznatkom, že Alice to má rozhodne opačne.
,, Ja to cítim naopak." povedala som potichu do ticha. ,, Čože?" Alice už upadala do spánku. ,, Ale nič, poď vstaň ospalec. Pomôžem ti do postele." sľúbila som a splnila som.
Prehodila som si jej ľavú ruku cez plece a tackavo som ju zdvihla. Pomaly som ju nútila robiť kroky, až kým sme neprišli do jej izby. Tam som ju zvalila na posteľ, hodila som cez ňu deku a popriala dobrú noc. Potom som šla k sebe a hodila som sa na posteľ pred to zvláštne plátno. V okamihu som zaspala.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Muse Muse | Web | 4. října 2012 v 16:31 | Reagovat

fú, začína sa to zamotávať, keď to Al cíti naopak... som zvedavá, čo sú Rick a Joe vlastne zač, naozaj veľmi zvedavá :D

2 Sinead Sinead | E-mail | Web | 6. října 2012 v 17:15 | Reagovat

tak takýto zvrat som nečakala :D Joeee, ja som mu držala palce!! No možno si to Navie ešte premyslí :D

3 LuCa.. | affs :-* LuCa.. | affs :-* | Web | 17. října 2012 v 19:19 | Reagovat

tak to mě zajímá jak to s nima je :))) a jsem ráda že si Nav vybrala Ricka :D toho mam radši :D :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama