Tisícka za nami, čo ďalej?

27. září 2012 v 10:29 | Lynn. |  Reveal
Asi som strašne prepnutá, keď už sa tak moc neteším, ako som mala vo zvyku..
Ako, je jasné, že ma teší také číslo, ale nedosiahla som to prvýkrát.. Nie je to dobrá výhovorka, však?
Pusťte si pesničku :)


Tá škola asi ničí všetkých, a zase je dosť sprosté to všetko hádzať na školu.. Chcelo by to z mojej strany trochu aktivity, lebo kto si všimol, tak vie že poľavujem a nechávam tu články visieť aj tri dni.. potom zase napíšem nejaký bezcharakterný, a nechám ho tu visieť. A tým to pre mňa akoby končilo.
Ale faktom je, že sa mi teraz nielen nechce, ale musím si poriešiť veľmi veľa záležitostí, či už škola alebo doktori..
Človek raz ide na testy a už behá po lekároch a lekárňach... Teda do lekární mi behá po lieky mama.. Na mňa by to bolo asi priveľa..


Ide vcelku o to, že sa nedokážem na nič sústrediť, že potrebujem akýsi životabudič, nech stále nepozerám niekam úplne mimo a nerozmýšlam nad totálnymi pí*ovinami a minulosťou. Nech si prestanem myslieť že ma čosi prenasleduje.. Ale možno si to len nenamýšlam a tie pocity sa zhromažďujú, do niečoho väčšieho a horšieho. Depresia je hnusná vec, ktorá pohlcuje ľudí každým dňom. Ale nemôžeme ju len tak zahodiť, treba ju riešiť. Ale jej riešením je len ďalšie trápenie, jej riešením je, to zo seba čo najskôr dostať.

Ale keď v sebe udržujete a schovávate depresie, zhromaždené do jednej megadepresie.. už pár rokov.. No proste nejaký ten čas, tak sa meníte.

Je to tak, ľudia sa menia, ale len kvôli okoliu a udalostiam čo sa im stali. Stačí jediná voľba či rozhodnutie.. Napríklad taká stredná škola.. Nebyť tu tak mám iný kolektív, v triede možno aj chalanov a bolo by to vyrovnané..

Odbor, a postupovanie ďalej.. Čo bude ďalej? Vysoká pre kaderníčky snáď ani nejestvuje.. Môžem len navštevovať školenia a čítať najnovšie vydania stylistických a vizážistických časopisov, s trochou šťastia sa pohnúť do inej krajiny a porozumieť tak multikultúrnym trendom.

Niekedy to nechcete, ale zmena prichádza aj proti vašej vôli.. Niekedy nestačí si povedať, že jej to nedovolíte, ale ona vám otáča spomienky a otvára zle zahojené rany, alebo rýpe do tých čerstvých. Po tolkom čase stačí slovíčko krivdy a vnútro sa vám začne zosypávať.

Mala by som si ísť písať Fallen from light, pre tých čo to čítajú a baví ich to :)

A taktiež by som mala zájsť za psychologičkou, nech mi predpíše lieky na bezsenný spánok. Tie sny totiž do mňa dokážu tiež totálne rýpať.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Mr. Madro Mr. Madro | Web | 27. září 2012 v 18:20 | Reagovat

Tvoje pocity chápem ale treba sa nad tým len povzniesť a kašlať na všetko :) a hlavne sa netreba za nič vyniť :) a to máš až také hrozné sny? :O :D

2 Tea Tea | Web | 27. září 2012 v 19:55 | Reagovat

Znám tvé pocity a právě je také prožívám. Stres, shon, testy, a k tomu ještě problémy se spolužáky. Není to jednoduché. Alespoň, že si od soboty na týden oddychnu v Německu. Tím jsem se ti chtěla "nahlásit", že nebudu aktivní na blogu, ani nikde jinde ;) Doufám, že se tvé sny zlepší. :)
P.S.: Ve svém životě jsi ta nejdůležitější ty jako osoba, ne ty, jako tvé problémy a věci s tím spojené. Říkej si to takhle ;)
Pá :*

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama