Fallen from light //4

12. září 2012 v 23:37 | Lynn.
Do galérie som dnes namierené nemala, vlastne celý týždeň má byť voľno. Od tejto soboty do tej ďalšej sa žiadne stretnutia nekonajú. Super, aspoň môžem dokončiť tú čmáranicu s ktorou som začala vymýšľať. Ale mala by som si aspoň zhruba premyslieť, ako spraviť tú tenkú hranicu.. ako ju znázorniť? Navie, ty idiot! Umenie nie je o plánovaní! Je nepredvídateľné! Akoby zo mňa hovorila moja stará učiteľka výtvarnej prípravy. Treba do toho dať to, čo práve cítiš.
Hm, ako myslíte. Odpovedala som si duchom neprítomná, keď som práve pozerala z okna. Z deviateho poschodia máte väčšinou výborný výhľad. Tiež to tak máme s Alice, ale to Alice má super výhľad, mojej izbe sa akosi také super okno neušlo. Ale aj tak som civela dolu v nemom úžase.


6e by si zapamätali kde bývam? Debilina, veď ani poriadne nevedia kto som, vedia len že navštevujem galériu ako člen, dokonca ani nevideli moje diela, iba ja tie ich. A boli naozaj zaujímavé, ale dávali mi len nejaký hlboký zmysel. Čosi ako poznanie, ale veľmi skryté.
Trochu som sa asi zapozerala, pretože Rick a Joe už stáli dole aj zo desať minút a čumeli hore. Vlastne skúmali každé jedno poschodie, akoby mohli očami preskenovať celý dom a nájsť ma podľa čelustí ako zubári.
Áno, viem, je ráno a už mám hrozne čudné myšlienky.. Odbehla som do kúpeľne a rýchlo som sa učesala. Potom som sa bleskovo prezliekla z pyžama do teplákov a do pohodlného tielka. Bolo ťažké ich rozoznať z takejto výšky, ale vedela som že to boli oni. Nakoniec ich aj tak rozoznám asi len podla očí, dotyku a možno aj hlas majú trochu iný.. potom samozrejme trochu iný strih vlasov, ale to všetko sú len maličkosti a ja chcem už hneď vedieť rozoznať celok! Stavila by som sa, že telá majú rovnaké.
Zacielila som k chladničke a naliala som si ešte malý pohár džúsu. Človek nikdy nevie, čo bude potrebovať.
Pomaly som vychádzala z bytu, že pôjdem nenápadne "akože behať". Skočila som si ešte po sluchátka a prehrávač, keď tu zrazu niekto zazvonil.. Celá som sa vystrela. Nenapadlo ma, že by mohli zistiť môj zvonček. Hlavne keď je napísaný na Alice. Na Alice Rylebonovú. Rylebone a Aisle je tak trochu rozdiel, či nie?
,, Haló? Prosím vás, býva tu Navie Aislová? " netušila som, či je to Rick, alebo Joe.
,, Áno, býva. Môžem ale vedieť kto ju hľadá? " nedalo mi ho trochu neponaťahovať. Nech už to bol jeden či druhý.
,, No, ja som Joe Eastwood a hľadám ju spoločne s Rickom Mansowom. Je vlastne doma ak smiem vedieť? " takže Joe, povedala by som že je to Rick.
,, Je doma, a prečo ju hľadáte? bavilo ma zatĺkať svoju vlastnú identitu, to nerobíte každý deň. Síce som dúfala, že budem mať týždeň pokoj od toho preťaženého myslenia kvôli ich telesnej teplote. A ešte ďalších vecí. Mám podozrenie aj na to, že vedia aspoň vytušiť to čo cítite, alebo možno čítať najcitlivejšie myšlienky.
,, Navie, prosím ťa, môžeš ísť už dole? Máme prekvapenie." Ozval sa Rick. Určite to bol on. Má v hlase viac smelosti a dôvtipu.. Joe nie je až taký odvážny, ale za to mi príde milší.
,, Dobre chlapci, bežím dolu. " so smiechom som zvesila slúchadlo.

Začínala som sa obávať dňa, kedy si z nich budem musieť vybrať. Raz to určite príde, už teraz mi pobláznili hlavu ako.. ako neviem čo. Ako čokolvek nepochopiteľné a nerozmotateľné. Za nedlho som bola vo výťahu a vychádzala som v dobrej nálade.
,, Ahojte, tak čo je to prekvapenie? " spýtala som sa akoby nič a náhle som si pripadla o pár rokov mladšia, akoby som nemala žiadne skúsenosti, a jediné čo ma zaujíma sú prekvapenia.
,, Ahoj " odpovedali jednohlasne, že ma šlo fakt asi poraziť. Tak som sa vybrala, že ich objímem a zistím tak, ktorý je ktorý. Dúfala som že si vyberiem ako prvého Joea, aby mi potom Rick vrátil normálnu telesnú teplotu. Ale naopak.
Vybrala som si fešáka v tmavej, takmer čiernej košeli a nejakých kraťasoch, ktoré mali podla mňa rovnaké. Dlhšie vlasy mal nenápadne prehodené dozadu, až teraz mi dopínalo že má asi nejaké talianske gény, veď vypadal ako boh.
Usmiala som sa na neho a potom som neisto podišla k Joeovi, snažila som sa s úsmevom, aj keď som vedela čo príde. Pripadalo mi to tak, že vedia čo mi spôsobujú. Mám na mysli tú teplotu, teda teplo a chlad. Alebo teda Oheň a Mráz. To by kludne sedelo. Ale Joe ma dnes prekvapil, nebol až taký studený, ako som si myslela že bude. A keď som si to prehrala spätne, ani Rick nebol taký vrelý ako minule. Možno som bola minule nejaká vyvalená alebo čo. Myslím tým, že som mohla mať teplotu. Ale z čoho, to teda ozaj netuším.
Joe mal myslím si že rovnaké kraťasy ako Rick. Také bledobéžové a elegantné, pokiaľ sa to tak dá nazvať. Košelu mal krémovo bielu a tmavé vlasy trochu postrapatené a vygélované smerom hore. Tiež vyzeral ako boh.
Dvaja bohovia a ja ako teľa v teplákoch. Výborne Navie, boduješ na plnej čiare. Ironicky myslené.
V posledom čase ma tá irónia ani veľmi neopúšťala. Spravili sme si kolečko okolo parku, potom sme tam sedeli až kým sme sa nedostali k podstate toho prekvapenia.
,, No, pravdou je, že nijaké prekvapenie nemá..." začal Joe ale Rick do neho strčil a prevzal sa hlavnej úlohy odôvodnenia úplnej maličkosti. ,, Ešte nemáme, to je fakt. Ale mohli by sme mať. Len mám malú otázočku. Kam si sa vybrala v teplákoch?" obzrela som sa. Moje tepláky boli fajn, nemal im čo vytknúť a videla som, že sa o tom ani nesnažil. ,, No, ja som mala v pláne si ísť zabehať." Pokúsila som sa o pochopiteľný úsmev že je to u mňa akože bežné ak mám volno. ,, Ale veď ty ne... " zapojil sa zase Joe ale Rick ho zase drgol, asi sa bál, že ich prezradí, ale mne už bolo všetko jasné. Joe mi vidí do hlavy ako noha do čižmy. Ale Rick, on sa snaží byť taktný, asi je skúsenejší.. Hrýzol ma celý mozog keď som si predstavila že mi vdí do hlavy. ,, Ja viem, ale chcela som začať nejako športovať a myslela som si, že najlepšie by bolo začať trénovať kondičku." Tomuto už nemali čo vytknúť , snáď teda nie. A fakt, ako som sa nad tým zamyslela, tak Joe nemôže vedieť, že ja viem, že on mi vidí do hlavy a nemôže vedieť ani to čo plánujem, ak som sa pre to ešte nerozhodla. ,, To je dobré Navie, vždy je dobré robiť niečo pre seba. Nevadilo by ti, keby sme ťa poslali sa prezliecť do niečoho v čom môžeš ísť s nami pokojne von aj do takej, o niečo drahšej reštaurácie? " Rick bol priamočiary, žiadny odbočky aby niečo nevyznelo zle, a aj keď niekedy niečo povedal tvrdšie, vždy to vyznelo tak že má pravdu. Čo je on zač? Presviedčač alebo nejaký pravdovravný chlapec čo sa toho nevie zbaviť? Alebo manipulátor.
Okamžite som vypustila z hlavy myšlienky tohoto druhu aby ma Joe neprekukol. Neviem akoby som to potom vysvetlovala. A možno sa toto celé odohráva iba v mojej hlave, nič z toho nie je pravda a fakt som si šla len zabehať ale miesto toho tu sedím na parkovej lavičke a rozprávam sa s dvomi imaginárnymi kamarátmi. To už by som bola vážne na prášky. Ale veď, na tom večierku ich predsa videlo celé členstvo, tak potom čo riešim?
Trochu v pomykove a nemotorne som sa postavila, len tak tak som sa rovno nezdrbala späť na lavičku a odtackala som sa so slovami: mohla, ale idete so mnou, už vás tu nenechám čakať.
Ani neviem ako zo mňa vyleteli, mala som ich dvoch plnú hlavu, a ja som si doteraz myselala, že viem čo je to preťažená myseľ, už som poriadne ani nevnímala keď sme došli do výťahu a ja som sa natiahla po čísle šesť miesto deväť, ale Joe stlačil predomnou deviatku, usmial sa a keď sa Rick nepozeral, tak ma jemne pohladil po líci. To ma prebralo.
Preboha čo robím vo výťahu a kam to ideme? Pozrela som sa na zvolené poschodie. Ach bože, Navie, ty si idiot!
,, Naozaj môžeme ísť k tebe? " zaujímal sa Rick. Akoby si to nevedel ty sám, ty si ma zrejme donútil to povedať keď som bola taká zamyslená. Hm, takže manipulátor. ,, Môžete, Alice je na školení. Vráti sa až o tri dni." Odkiaľ mám sakra túto informáciu? Letmo som si spomenula na papierik na stole v kuchyni. Super. Upratané mám, problém z toho teda nebude. Len dúfam že nevidia cez steny, inak sa odmietam prezliecť. No ale logicky, keby videli cez materiály, moli by vidieť aj cez moje tielko či podprsenku, tak už mi to môže byť jedno a možno by som ich nemala tak preceňovať. Nakoniec zistím že sú to úplne normálni chalani a budem z toho ešte viac mimo, ako som teraz.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 LuCa.. | affs :-* LuCa.. | affs :-* | Web | 13. září 2012 v 15:13 | Reagovat

přemýšlím že bych to začala číst :)) ale někdy je to moc dlouhé :D ale je to určitě super :)))

2 ~ Renn. ~ Renn. | Web | 13. září 2012 v 20:14 | Reagovat

bože môj, zase nestíham si to prečítať ! :( blbá škola !... chcem aspoň týždeň prázdnin aby som všetko dotiahla :( .. vždy tu som len na sekundu, odpíšem ani články nestíham pridávať... a cez víkend zas tu asi nebudem :( jeho ! ..

áno, toplist mám zo starého blogu, lebo sa mi nechcelo robiť nový.. aj tak mi to je jedno :) mňa viac zaujímajú komentáre ako návštevnosť ! :) :-*

3 Eborah Eborah | Web | 14. září 2012 v 14:13 | Reagovat

Oh..přečetla jsem si kousek a už mě to chytlo.Hned teď si jdu přečíst první díl.
Je skvělé že píšeš tak dlouze a poutavě:)

4 strawbarries strawbarries | Web | 14. září 2012 v 15:24 | Reagovat

píšeš nádherně :3 sice jsem přečetla asi jen 1. odstavec ale už mě to chytlo. (promiň dočtu to jindy) musím rychle vypadnout z pc.

5 ~ Renn. ~ Renn. | Web | 14. září 2012 v 15:46 | Reagovat

ma neštvi hej, lebo ja fakt nestíham ! :) chodím domov o 4 alebo o 5 :( .. a potom už nevládzem ani len hovoriť a nie to čítať ! :) .. ale dúfam, že v nedeľu sa mi podarí.. zajtra asi ťažko, idem na vystúpenie (drž mi palce) :D .. ale vážne si to musím prečítať, lebo ma porazí !!! ... jooj

6 Sinead Sinead | E-mail | Web | 15. září 2012 v 11:19 | Reagovat

nechápem čo tu ostatní riešia že je to dlhé, podľa mňa je to tak akurát. Dala som si odkaz do menu, pod reading. :-)
Joe sa mi stále páči viac ako Rick, držím mu palce. Som zvedavá ako to s nimi bude, že či sú normálni alebo majú nejaké schopnosti.

7 LuCa.. | affs :-* LuCa.. | affs :-* | Web | 24. září 2012 v 20:14 | Reagovat

na konci jsem se musela začít smát :D jak je z toho Navie uplně mimo :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama