Fallen from light //2

31. srpna 2012 v 21:47 | Lynn.
Stála som v okrúhlej miestnosti s vysokým stropom. Steny lemovali veľké okná z farebného skla a vzduch víril farbami. Ako som kráčala dopredu, moje kroky mali akúsi ozvenu, ktorú bolo sotva počuť. Kráčala som dopredu, pomedzi lavice k oltáru. Nebola som nervózna, hoci by som asi mala byť. Obzrela som sa vôkol seba. Chrám bol prázdny, skoro prázdny.
Mojím cieľom bola jediná osoba, ako inak pri oltári. Len som nevedela, či je to muž alebo žena. Netušila som, či je to dieťa alebo dospelý. Dokonca som ani nevedela charakterizovať čo má ten niekto na sebe. Kráčala som som rýchlejšie, ale zem pod mojimi nohami akoby sa prepadávala alebo čo. Totiž čím rýchlejšie som šla, tým viac sa oltár vzďaloval. Nechcela som odhadnúť čo by sa bolo stalo keby som začala utekať.. Vyčerpávalo ma to. Neustále chodenie v opätkoch. Počkať, ja mám opätky? Pozrela som sa na svoje nohy. A naozaj, mala som takmer priehľadne biele ihličky vysoké aj zo desať centimetrov. Zvyčajne som preferovala tenisky. Ale teraz sa mi v tých opätkoch celkom darilo chodiť. Keď môj zrak padol na topánky, nemohla som si nevšimnúť svoj odev. Tak málo látky som na sebe už dlho nemala.. Moje šaty boli z podobného materiálu ako topánky.. polopriesvitná biela tkanina mi ledva zakryla dekolt, siahala do polovice stehien. Po pravej strane sa vznášala nazberkaná vlečka, ktorá aspoň trochu viac zakrývala pravú časť moje útlej postavy.
Zastavila som sa. Vyzula som sa a nechala som topánky niekde v polovici cesty a nechala som ich len tak pohodené. Začala som utekať, oltár sa približoval. Neznáma postava stála otočená chrbtom ku mne, na sebe mala biely plášť alebo plachtu. Ani nie za pár sekúnd sa otočila. V okamihu sme stáli tvárou v tvár a vznášali sme sa. Jeho oči planuli ohňom a hypnotizovali ma. Naraz sa zmenila na ľadovo chladné sivé ženské a prebodávali ma. Začali sme sa vo vzduchu krútiť všetkými smermi, leteli sme čím ďalej vyššie. Zastavili sme sa tesne pred farebným sklom, rovno pod krížom. Tá zvláštna bytosť ma zrazu pustila a ja som padala nekonečne dlho. Počas pádu sme ešte stále udržovali hlboký očný kontakt. To zjavenie nemenilo iba farbu očí. Menilo celý svoj vzhľad v priebehu niekoľkých sekúnd to bolo malé dievča s blond vlasmi a orieškovými očami, v momente to však bol starší chlap s vražedným výrazom a čiernymi očami, potom zjavne tehotná žena s krátkymi červenými vlasmi, zelenými očami a s pehami po celej tvári. Ani som si to neuvedomila a napichla som sa na kríž. Tie zjavenia sa začali znásobovať, bolo ich tam čím ďalej tým viac a vznášali sa pri mne.
A v tom som sa zobudila skoro v horúčkach. Už dlho sa mi nič také nesnívalo. Väčšinou si sny nepamätám. Ale tento bol taký živý, že mi vrtal v hlave celý deň. Poriadne som nejedla, pila som iba vodu a bola som strašne unavená. Zaujímavé ako môže nejaký tupý sen človeka takto vyradiť.
Aj tak mi to nedalo a vlastne som celý deň presedela hladaním významov snov na internete. Nedospela som vlastne k ničomu hlavnému, čo by naozaj dávalo zmysel. Na jednej, podľa mňa spojeneckej, stránke som našla nejakú informáciu že by som mohla byť obeťou satanistov a démonicky založených osôb. Dosť pofiderná predstava, pretože s nikým takým sa nestretávam. Možno to len znamená, že sa to ešte len stane, v nejakom čase. Či v blízkom alebo vo veľmi slušne vzdialenom, to nepíšu.
Nechala som internet internetom vzala som si prášky na spanie a zaspala som behom niekoľkých minút bez zbytočného rozmýšlania či snívania. Vstať sa mi podarilo až o niekoľko hodín, kedy som prekvapene zistila že meškám na stretnutie do galérie. Dnes sme prijímali nových členov. Vybehla som bleskovo do kuchyne a zistila som že mám ešte necelú trištvrte hodinu kým prídu. A kým prídem ja. Určite ich nesmiem vítať v pyžame a s rozcuchanými vlasmi.
Rýchlym krokom som prešla do šatníku. Na malej pohovke ležal jemne modrý letný kostým a k nemu biela blúzka. Určite mi to vybrala Alice. A ozaj ležal pri nich poskladaný lístoček. Otvorila som ho.
Toto si určite obleč, myslím že nestíhaš niečo vybrať sama a toto je určite lepšie! s láskou Alice
P.S.: topánky nájdeš napravo tretia polička zdola.
Pozrela som na tretiu poličku zdola vpravo. Topánky sa podobali tým mojim z toho príšerného sna, len neboli také priesvitné. Skúšala som si to nevšímať. Rýchlo som sa prezliekla a bežala som si vyčesať vlasy do upraveného drdola s riedkou ofinou. Topánky som si obula ako posledné, schmatla som maličkú kabelku tiež bielej farby a privolávala som výťah ako zmyslov zbavená. Za niekoľko sekúnd sa dostavil a ja som nastúpila s potknutím. Zachytila som sa zrkadla a mala som čo robiť aby na mňa náhodou nespadlo.
Cesta z deviateho poschodia mala aspoň tú výhodu, že som stihla na seba napatlať aspoň čo-to z makeupovej záležitosti. Krém s vlastnosťami púdru, dve vrstvy vytáčajúcej špirály, telový očný tieň a bledoružový balzam na pery. Ozvalo sa cinknutie a ja som opatrne vyšla do susedskej haly, kde už susedia čakali na výťah. Všetkých som pokojne pozdravila a snažila som sa nespadnúť. Držať rovnováhu bola teraz moja hlavná úloha. Mala som do príchodu nováčikov ešte dvadsať minút, cesta mi v teniskách trvá osem. V tomto? To sa vyšplhá aj na tých dvadsať.
Na moje prekvapenie som prišla sedem minút pred príchodom nováčikov, stihla som si vypiť latte z automatu a pokecať so spoluumelcami, s ľudmi ktorí sú tiež členom galérie tak ako ja. Spoločne sme sledovali čas, nováčikovia sa mali dostaviť každú chvíľu a my sme ich napäto čakali. Na konferenčnom stolíku bola miska s punčom a podnos s koláčikmi. Nedalo mi neponúknuť sa, ale dohodli sme sa, že počkáme na nových členov.
Netrvalo dlho a už prichádzali. Ako prvá ich vítala riaditeľka, Terresa. Nasledovali niekoľkí starší členovia a potom sme sa predstavovali my. My, ostatní, takže aj ja.
,, Navie Aisle, veľmi ma teší." odrecitovala som tmavovlasým dvojičkám chlapcom, ktorí asi ledva dovŕšili osemnásť, niekoľkým diečatám asi v mojom veku a neuveriteľne príťažlivému mužovi s uhľovo čiernymi vlasmi a žiarivými očami ako oheň. Takmer ako v tom sne. Trochu v pomykove sa mi začali podlamovať na opätkoch nohy. Udržuj rovnováhu Navie! Akoby mi to pomohlo. Pokúsila som sa o úprimný úsmev a trochu zvodnejší pohľad. Nevyzeral byť príliš starší odomňa. Preskúmala som jeho krásne ostré črty a v momente som bola omámená. Ešte sa mi ani nepredstavil, väčšinou sa poddávam po oveľa dlhšom čase. Čo je to so mnou?
,, Volám sa Richard, Rick Mansow. Pokojne ma volajte Rick." Odpovedal úplne úžasným hlasom, akoby sa práve rozcvičoval na nejakú operu alebo čo. Veľmi som nechápala len som podotkla, že nie je potrebné mi vykať, ve´d odteraz sa tu budeme často stretávať a že budeme vlastne známi a naozaj si nespomínam čo som v tej rýchlosti vytresla. Pravdepodobne som bola celá červená, a ten fakt, že ma Rick pozval k punču mi prospel. Musela som rýchlo ovlažiť svoju myseľ.
Naši kolegovia, okrem nováčikov, zatiaľ popresúvali stoličky tak, aby sme si mohli prezrieť diela ktoré so sebou priniesli. Pomaly sme sa usádzali. Rick si samozrejme prisadol ku mne a nikomu nevenoval veľa pozornosti, akoby sme sa poznali už roky a prišiel jedine za mnou. Bola som v rozpakoch, preto som prizvala Angelu, jednu zo starších umelcov aby si ku mne prisadla z druhej strany. Nechápem, prečo patrí k starším keď je odomňa sotva o dva roky staršia. Možno Rickov ročník. Mala na seba vábivé červené kokteilové šaty a decentným výstrihom, ale Rickove oči sa upierali iba na moje svetlo zelené oči a jemne hnedé vlasy. mala som pocit že mi skenuje vnútro a hľadá v mne niečo čo kedysi stratil.
Na moje šťastie sa začínala prehliadka keď nám Terresa oznámila že čakáme ešte jedného nováčika, ktorý sa zrejme oneskoril. Tým pádom muselo moje šťastie ešte chvíľu počkať kým prišiel nováčik.
Ozvalo sa ležérne zaklopanie a dvere otvoril mladý muž. Takmer mi vyrazilo dych.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 ♫Kelly♫ ♫Kelly♫ | Web | 1. září 2012 v 11:51 | Reagovat

krásně napsané těším se na pokračování

2 Elka Elka | Web | 1. září 2012 v 11:58 | Reagovat

ááá začnu číst a nemůžu přestat :) krásný :)

3 Sinead Sinead | E-mail | Web | 1. září 2012 v 15:04 | Reagovat

no to som zvedavá kto to bude! :D Inak koľko má Navie rokov?
páčil sa mi opis sna, taký fascinujúci

4 Lexxie Lexxie | Web | 1. září 2012 v 17:01 | Reagovat

Dala som si ťa do favourite sites ;) a jasné, budem moc rada, keď si ma zepíšeš :)*

5 Lexxie Lexxie | Web | 1. září 2012 v 17:02 | Reagovat

[4]: *zapíšeš :D

6 ~ Renn. ~ Renn. | Web | 14. září 2012 v 20:03 | Reagovat

ten sen, bože.. jak som to prežívala.. toto mi nerob, dievča ! :) úžasne píšeš :D .. a čo ten nováčik.. a ten Rick ? :) .. ja len dúfam, že ten nováčik nebude ten jej bývalý abo čo :D ..

ďalšiu časť si prečítam už nabudúce.. musím ísť na skúšku  na zajtra :-**

7 LuCa.. | affs :-* LuCa.. | affs :-* | Web | 22. září 2012 v 21:17 | Reagovat

tak to je super :-)) musim říct, že píšeš hezky :) a dobře se to čte :) zítra přečtu další kapitolu :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama